Author Archives: Silly Billy
Je vo vašej stajni príliš často hnačka? Pozvite si k vám zeolit! (2. časť)

V prvom článku opisujem aké problémy môžu nastávať pri chove hovädzieho dobytka… Jedným z riešení vyskytnutých problémov je aj zakomponovanie prírodnej horniny zeolit do potravy a podstielky pre vaše zvieratá a dobytok.
V tomto pokračovaní opisujem podrobnejšie, ako môže pomôcť práve zeolit v mledzive a výstielke pre hovädzí dobytok.
Účinky minerálu klinoptilolit v mledzive
Početnými štúdiami bolo potvrdené, že klinoptilolit, obsiahnutý v prírodnej hornine zeolit, pridaný do mledziva novonarodených teliat, znižuje výskyt hnačky. Môže byť to byť aj výsledkom týchto dvoch faktorov:
- zmenou metabolickej acidózy cez účinok na osmotický tlak v črevných bunečných dutinách
- alebo aj zadržiavaním adsorpciou vnútorne toxickej E.coli (baktéria ako súčasť črevnej mikroflóry), a tým limitujúc jej pripojenie na črevné bunečné membránové receptory
Prítomnosť klinoptilolitu pozitívne vplýva na prienik látok cez črevný systém teľaťa. Schopnosť tohoto minerálu adsorbovať vodu spôsobuje, že výkaly zvierat sú omnoho suchšie a kompaktnejšie. Pridaním zeolitového substrátu na báze klinoptilolitu do mledziva v prvých 24 hodinách po pôrode sa výrazne znižuje výskyt hnačkového syndrómu u novonarodených teliat.
Mnohé experimentálne štúdie boli uskutočnené na teľatách s cieľom pozorovať účinky klinoptilolitu pridaného do mledziva. Ich náplňou je aj sledovať adsorpciu imunoglobulínu z mledziva, hematologické parametre (vlastnosti a zloženie krvi) a enzymatické aktivity v krvnom sére, telesnú váhu teliat a denné prírastky na váhe teliat. V prvých troch mesiacoch života teliat sa napr. ukázalo, že:
- dochádza k nárastu adsorpčnej rýchlosti mledzivového imunoglobulínu gama v zažívacom systéme zvierat
- dôkazom toho je aj vyššia koncentrácia globulínov v krvnom sére teliat
- nespôsobuje to žiadne funkčné alebo morfologické zmeny v tkanivách funkčných orgánov a svalov zvierat
Prírodný zeolit priamo na podlahe vašej stajne
Je niekoľko dostupných a vhodných možností, ako predchádzať vzniku hnačiek na vašej farme. Začnúc vhodným pridávaním zeolitov do krmiva vášho hovädzieho dobytka, dodržiavaním základných pravidiel každodennej hygieny a bezpečného chovu zvierat. Môže vám v tomto snažení výrazne prospieť aj aplikácia minerálnej prísady pre podstielku/stelivo ustajnených zvierat. Dostupný a známy je aj výrobok ZeCem Eco používaný na asanáciu maštaľného prostredia.
Vďaka unikátnym vlastnostiam prírodného zeolitu klinoptilolitového typu zabezpečí tento substrát vo vašich hospodárskych priestoroch menej nepríjemného zápachu, menej škodlivých plynov, zníženú záťaž na životné prostredie a lepšie životné podmienky chovaných zvierat. A teda účinnú prevenciu pred tým obávaným hnačkovým syndrómom hovädzieho dobytka.
Prečo to teda vlastne neskúsiť a vyskúšať pridanie zeolitu aj priamo vo vašej stajni?
Je vo vašej stajni príliš často hnačka? Pozvite si k vám zeolit! (1. časť)

Zeolit – kvalitný doplnok kŕmnych zmesí
Hnačkový syndróm teliat patrí k najčastejším a najzávažnejším ochoreniam hovädzieho dobytka. Spolu s respiračným syndrómom sa podieľajú až 80% na celkovej chorobnosti hospodárskych zvierat. V nevyhovujúcich chovateľských podmienkach môže tento syndróm spôsobiť až 100% chorobnosť a úmrtnosť môže dosiahnuť až 46%. Postihnuté teľatá sa ešte dlho po vyliečení vyznačujú zníženou úrovňou imunitných reakcií.
Je všeobecne známe, že mnohé prejavy hnačkového syndrómu priamo súvisia s príjmom mledziva (kolostrum) u novonarodených teliat. Zlyhanie prenosu protilátok mledzivom je hlavným predispozičným faktorom vzniku infekčných chorôb. Teľatá, ktoré prijmú adekvátne množstvo (okolo 10% živej hmotnosti) kvalitného mledziva (to sú napr. tie, ktoré obsahujú zeolit) počas prvých 12 hod po pôrode, sú oveľa menej citlivé na vznik a vývoj hnačkových ochorení. Hnačkou trpia najviac teľatá na mliečnej výžive do veku 28 dní po pôrode. Všeobecne platí, že čím mladšie teľa, tým ťažší a rýchlejší je priebeh ochorenia.
Hnačka (diarea) hovädzieho dobytka a niektoré príčiny jej vzniku
Vznik a priebeh hnačky u našich chovaných zvierat v tej našej stajni môže mať niekoľko príčin. Pravdepodobnými príčinami môžu byť bakteriálne a vírusové infekcie, niektoré chemikálie, črevné parazity, biedna strava či krmivo, prekŕmenie mliekom alebo sviežou šťavnatou trávou, jedovatými rastlinami a inými toxínmi, potravinovou alergiou jednotlivých zvierat alebo dokonca aj stresom.
V čase akútnej hnačky hovädzieho dobytka jeho črevný systém zlyháva pri prijateľnom adsorbovaní tekutín a/alebo vylučovanie do čriev narastá. Strata tekutín cez hnačkové produkty spôsobujú nielen dehydratáciu ale aj stratu určitých dôležitých minerálnych solí. To spôsobuje zmeny v zložení tkanív zvierat a ich krízový zdravotný stav. Smrť kráv je obyčajne výsledkom dehydratácie a straty potrebných solí skôr než inváziou infekčných činiteľov. Správne určenie príčin hnačky je dôležité k tomu, aby sme mohli po konzultácii s odborníkom prijať vhodné a prijateľné preventívne opatrenia pre naše zvieratá… Jednou z týchto možností je zakomponovanie prírodnej horniny zeolit do potravy vášho dobytka.
Čo je vlastne prírodný zeolit?
Zeolit je svojim pôvodom vulkanicko-sedimentárna hornina. Obsahuje teda niekoľko minerálnych fáz a prímesí. Najväčšie zastúpenie v nich však majú minerály tzv. zeolitovej skupiny (napr., chabazit, analcim, mordenit, stilbit, klinoptilolit, philipsit a mnohé iné). Sú to veľmi zložité vodnaté alumokremičitany s fyzikálno-chemickými výnimočnými vlastnosťami. Ich kryštálová štruktúra ma veľké množstvo pórov či dutiniek, navzájom pospájaných do siete kanálikov. Tie sú pravidelne priestorovo usporiadané a majú zhruba rozmery ako majú niektoré molekuly rôznych zlúčenín.
V prírodných geologických podmienkach sa najčastejšie vyskytuje klinoptilolit. Má jedinečné fyzikálne a chemické vlastnosti (napr. sorpčné, výmenné či katalytické). Využíva sa aj v poľnohospodárstve ako prímes do rôznych substrátov. A ak ho hornina zeolit obsahuje ako hlavný minerál, potom takúto surovinu zvykneme pomenovať aj ako zeolit klinoptilolitového typu.
Čítajte viac v druhej časti.
Záhradkár

Každý záhradkár to má. Ale rôzne sa to volá. Čo je to?
Snáď každý záhradkár má vo svojej záhradke či záhrade miesto, kam priebežne zváža či znáša v priebehu roka hlavne zelený odpad. Záhradkári si zvyčajne vyhradia miesto niekde v rohu záhradky, ohradené ale aj nie, často je to len taká hromada neurčitého tvaru. Ako je tomu aj v mojom prípade. Zeleného odpadu máme veľmi veľa, hlavne pokosenej trávy a občas aj nedobre usušeného sena, ktoré sa tam nahromadí počas daždivého leta… Aj lístie z javora na dvore, orezané konáriky a vetvičky z ríbezľových kríkov, niečo občas aj z viniča. A trocha aj odpadu z kuchyne.
My záhradkári tomuto miesto hovoríme rôzne. Najčastejšie je to kompost, odpad, hnoj, hnojisko alebo jednoducho len „kopa“. Je to však veľmi dôležité miesto, kde môže za určitých okolností a starostlivosti vzniknúť pre nás záhradkárov vzácny substrát, pre ktorý sa začína viac používať výraz „organická hmota“. A je v ňom vraj zahrnutá aj tá naša malá kopa v kúte záhradky. Je to skutočne pravda?
Organická hmota – čo to vlastne je?
Termín či výraz „organická hmota“ sa často používa v snahe vyjadriť dosť rozdielne veci či procesy. Môžu tak byť ľahko zameniteľné s niektorými podobnými výrazmi, akým je napríklad organické záhradníčenie. Preto nie je vôbec prekvapivé, že aj mnohí aktívni záhradkári sú trocha zmätení pri počutí tohoto veľmi užitočného záhradníckeho termínu či výrazu.
Organický znamená odvodený od živej prírody. V chémii tento termín označuje uhlík obsahujúce zlúčeniny, ktoré sú obvykle ale nie vždy odvodené od živých vecí. Organický môže tiež znamenať jednotu vecí a rozhodnutí. Organický je v záhradníctve často spájaný s organickým záhradníčením, ktoré sa spolieha len na materiály odvodené od živých vecí.
Organická hmota v pôde záhradkára
Pôvodná prirodzená prítomnosť organickej hmoty je vo väčšine pôd dosť chudobná. Záhradkár jej preto pravidelne dodáva túto dôležitú substanciu plnú živín. Buď vo forme klasického maštaľného hnoja, rôznych kompostov (záhradný a zelený odpad) alebo aj mnohých ďalších materiálov pridávaných do pôdy. Všetky tieto materiály sú častejšie označované súborne ako organická hmota.
Termín organická hmota sa používa tak pre organickú hmotu prítomnú priamo v pôde (pôdna organická hmota) a tiež pre rôzne živočíšne hnojivá, komposty a iné organické materiály pridávané do pôd. Záhradkár má teda jediný cieľ – zvýšiť obsah organickej hmoty v jeho pôde.
Hnojivá sú obecne materiály, ktoré obsahujú viac skoncentrované základné živiny pre rastliny než samotné komposty alebo maštaľné hnoje. Hnojivá môžu byť chemické alebo organické. Organické hnojivá sú odvodené od živých vecí ako sú jatočné odpady, poľnohospodársky odpad, odpad zo spracovania rýb alebo to môžu byť aj morské riasy. Obsah živín v organických hnojivách nie je obyčajne taký vysoký a skoncentrovaný ako je to u hnojív chemických. Ale živiny sú z nich uvoľňované postupne a pomaly v procese ich hnitia v pôde. Pomalé a prirodzené uvoľňovanie živín pre koreňový systém rastlín je charakteristický pre celú skupinu organickej hmoty. A je to tak dobre, ich prítomnosť v pôde vedie k produkcii zdravších rastlín a plodov s vyššou nutričnou hodnotou, čo chce docieliť každý záhradkár.
Maľovanie bytu a pár zlatých rád

Plánujete maľovanie?
Či už ste sa rozhodli vymaľovať svoj byt svojpomocne alebo to nechať na profíkov, určite by ste mali vedieť pár dôležitých zásad pri výbere farebných kombinácií. Správny výber farieb váš byt nielen nabije energiou ale môže aj opticky zväčšiť alebo naopak zútulniť vaše izby.
Vyhrajte sa s farbami
V slovenských domácnostiach dlhú dobu prevládala biela farba. S rozširujúcim sortimentom získalo mnoho ľudí pocit, že musia mať farebný interiér za každú cenu. Pri výbere farebných kombinácií by sme mali brať v úvahu aj odtiene nábytku, textilu a podlahy v danej izbe. Aj drevo má svoju farbu a v tomto prípade platí, že menej je niekedy viac. Pokiaľ sa však do farebných odtieňov predsa len pustíte, je nutné zvoliť kvalitné farby, ktoré sa nevpíjajú, udržia farebnú stálosť a tým aj požadovaný efekt. Správne rozloženie farieb môže dokonca opticky meniť tvar interiéru. Napríklad, ak máte vo vašej izbe stiesnený pocit, tak na steny a strop naneste svetlú farbu a podlahu nechajte tmavú. Zaujímavým riešením pri nízkych izbách je naniesť na zadnú stenu zvislé pruhy. Pomocou odlišných farebných odtieňov môžeme tiež napríklad rozdeliť priestor podľa jeho funkčného využitia, ako napríklad jedáleň a kuchyňu spojené v jednu v miestnosť.
Maľovanie jednotlivých izieb
Každá izba je niečím špecifická, a preto by mala mať aj svoj špecifický farebný nádych. Začneme izbou kde zrejme každý trávi najviac času, a to je obývačka. Pri veľkých priestorných obývačkách je možné experimentovať aj s tmavými farbami, no v častejších prípadoch sú ideálne svetlé. Žltá, oranžová alebo svetlo zelená sú farby, ktoré vyvolávajú veľmi príjemne pocity. Naopak pri kuchyni je vhodné takmer všetko. Farbu podľa vášho výberu skúste skombinovať s bielou, ale nezabúdajte na nábytok a podlahu! Maľovanie spálne by sa malo zásadne niesť v chladných farbách, ktoré vás pred spánkom upokoja. A ak máte aj detskú izbu, tak tam ani nejde o váš výber ale najmä o to, aby sa v nej cítili dobre deti. Dobre s nimi výber farieb prekonzultujte a potom už výber zoberte do svojich rúk.
Na záver ešte jedna malá rada. Ak chcete aby sa farby na stenách pekne vynímali, dbajte aj na kvalitnú omietku. Mnoho odborníkov odporúča izolačné omietky, ktoré sú istým druhom zateplenia. Takéto omietky navyše zabraňujú vzniku plesní, vďaka čomu bude váš príbytok čistý a hygienický. Tak nezabudnite. Dôležité nie sú len farby, ale i to, čo je pod nimi.